PERUNI

Pohanstvo-či už slovanské alebo iné-sa zrodilo už od vzniku človeka z doby kamennej. Dôkazom sú maľby na stenách jaskýň zobrazujúce tance bojovníkov "modliacich sa" za dobrý úlovok. Kvôli nedos-tatku materiálov asi nie je jednoduché písať o slovanskom pohanstve, ale pokúsim sa o to. Celé moje štú-dium pohanstva mi žiaľ sťažuje aj fakt, že každá kniha, každý materiál, napísaný rôznymi autormi, sa často líši v názoroch, napríklad aj v konkretizácii doby príchodu Slovanov. Nech už teda Slovania prišli v 6.tom storočí alebo skôr, berme ako fakt to, že ich pozostatky a kultúra nás silne ovplyvnili (ale k tomu trošku neskôr)

I keď sa zdá, že archeologických nálezov máme dostatok, nie je tomu tak. Niektorí archelógovia hovoria o nálezoch slovanských, iní o nálezoch keltských či germánskych. Isté je, že nálezov je málo z niekoľkých dôvodov. V starších dobách pohanstva sa mŕtvoly spopolňovali na hraniciach a ukladali sa do obyčajných nádob a následne zakopávali do zeme. K zosnulým tak neprikladali žiadne milodary, pretože neverili v posmrtný život (až neskôr sa smrti dodávalo na vážnosti). Bolo to až kresťanstvo a niektoré etniká, ktoré podnietili Slovanov pochovávať celé telá a s nimi predmety, ktoré mali slúžiť zosnulému po jeho smrti a vyjadrovať tak i jeho spoločenské postavenie počas jeho života. Neskôr, keď si kresťania "spomenuli" na rovnosť pred bohom, sa znovu milodary do hrobov nedávali. Žiaľ, boli to práve kres-ťania, kto pri šírení svojej viery v jedného jediného boha zničil všetky pohanské modly, svätyne a amulety. Nemôžme teda hovoriť o bohatých nálezoch Slovanskej kultúry. Keď už sme pri tom pochovávaní, bolo by dobré spomenúť priebeh pohrebu. Pri spaľovaní sa mŕtvemu, ako som už spomenula, nedávali žiadne dary. Pohrebiská s nádobami nebývali veľmi označené a nachádzali sa zvyčajne až za dedinou a jej priliehajúcim úrodným poľom. Pri samotnom pohrebe sa tancovalo a spievalo a hostiny sa konali aj na výročie smrti zosnulého. Z niektorých zdrojov vieme, že zosnulého sprevádzala na druhý svet aj jeho manželka. Asi v 7.mom storočí sa vplyvom kresťanov, byzantíncov i Avarov, prestalo užívať pochovávanie spaľovaním a prešlo sa na kostrové pochovávanie do mohýl. Mohyly-vysoké násypy hliny-často dosahovali priemeru 3-18m a výšku 2-6m. Boli vystužené drevom a kameňmi. Do mohýl sa spočiatku ukladali aj popolnice (nádoby s popolom mŕtvych). Pri pochovávaní celých tiel sa do mohýl ukladali aj bohaté milodary (šperky, zbrane, ba dokonca jedlo) a telá sa zakopávali až do hĺbky 2,5m. Stávalo sa, že v jednej mohyle sa našli celé i spálené telá. V časoch avarsko-slovanských sa spolu s bojovníkmi pochovávali aj ich kone. Z mohýl sa neskôr vyvinuli ploché hroby, vystlané kôrou a trávou, s malým označením. Objavujú sa aj rakvy vydlabané z jedného kusu dreva alebo pozbíjané, no takýto luxus si mohli dopriať len majetnejší. Tí chudobní boli pochovávaní v kuse látky alebo kože. Na niektorých pohrebiskách sledujeme zvláštne nakladanie s mŕtvymi čo je dôsledok strachu z upírov. Obrátenie tváre k zemi, useknuté hlavy, posmrtné vykrútenie končatín, zaťaženie tela, či koly alebo železné ihly v slabinách. Takto bolo znemožnené mŕtvemu vrátiť sa späť.

Mnohé zdroje hovoria o migrácii Slovanov z územia strednej Európy. Na základe rozšírenia slovanskej kultúry delíme Slovanské kmene nasledovne:

Západní Slovania - územie dnešných Čiech, Moravy, Slovenska (VMR), Polabskí Slovania (Nemecko, Poľsko) - Polania, Pomorania, Lužičania, Obodriti…

Východní Slovania - Ukrajina, Bielorusko, časť Ruska

Juhovýchodní Slovania (Anti) - okolie rieky Dneper, Dnester a Prut, Rumunsko, časť Maďarska, sever Bulharska

Južní Slovania - Bulhari, Chorváti, Srbi, Albánci, Macedónia, Slovinci

Hovoríme taktiež o severných Slovanoch v oblasti Litvy a Bieloruska. Slovania však postupne prichádzali do konfliktu s byzantskou kultúrou, ktorá ním priniesla kresťanstvo, Avarmi (najmä na Balkáne) i škandinávskymi kmeňmi.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

-                                                                Slovania dnes

Prečo predpokladám obnovu práve v Slovanstve? Netvrdím, že Slovania si zrazu budú vedomejší toho že sú Slovanmi, naopak, budú splývať s ostatnými národmi Európy, čo je prirodzený vývin tejto doby. Obdobie štátne prejavených národov netrvalo dlho, nejakých dvesto rokov a to je príliš krátka doba v porovnaní s tým, ako dlho sú Slovania na terajšom území. Preto existuje veľká pravdepodobnosť že so zánikom hraníc, pojem Slovák, tak ako Francúz či Nemec, nezanikne.

Slovania majú dobré podmienky pre odhalenie niečoho nového v duchovnom svete, pretože komunizmus tu otvoril nepoznané možnosti. Pozametal trochu toto územie a vyčistil. Málokto má teraz tú výhodu čo Slovania, ktorí sa nachádzajú v období po štyridsaťročnom potláčaní duchovného života. Takéto potláčanie má za následok odklon od normatívneho náboženstva, ktoré síce nebolo pôvodné, ale určite nám tiež malo priniesť svoje poznanie.

Niečo nové dokáže vzniknúť iba tam, kde je prázdno a chaos, ale nie tam kde sú pevne dané pravidlá.

Spôsob akým sa prejavovalo duchovno na slovanskom území je trochu odlišný od iných krajov. Najprv to boli pohanskí bohovia, potom kresťanstvo, pár rokov komunizmu a v poslednej dobe vplyv východných náboženstiev a šamanizmu – a cez to všetko prebleskujúce zvyšky pôvodného náboženstva vo forme povier. Aj studne plné mincí a vinšovanie na Vianoce sú dôkazom že to nie je len kresťanstvo, ktoré pretrváva na našom území. Ešte v 17. storočí cirkevní hodnostári zaznamenávajú, že ľudia nazývajú kostol – Domom Perúna.

Slovanskí bohovia sa znocu chcú prejaviť – a má to svoj dôvod.

Nastáva obdobie, keď sa má duchovné vedomie Slovanov posunúť o kúsok dopredu. Tak ako kedysi ustúpili pohanskí bohovia do úzadia pretože bolo potrebné posilniť vedomie Jednoty v duchovnom cítení, tak teraz Jednotu treba rozšíriť aj inde ako na nebo a kostoly. Pravdepodobne mi budú kresťania oponovať, ale na ceste k pravde by sme si nemali mýliť boha s náboženstvom. Náboženstvo je vždy len nástroj, ktorým sa chceme dostať bližšie k pravde, ale nie je cieľom. Nie je bohom. Aj keď niektoré náboženstvo je možno dokonalejšie ako iné – predsa sa v určitom bode musí človek odchýliť od neho – k bohu.

Ľudia cítia že kresťanské princípy v tej podobe v akej sa dnes prejavujú, nie sú dostatočné pre duchovný život človeka.

Na našom území sa jednoducho prejavujú energie, ktorých fungovanie vo veľkej miere popisuje kresťanstvo ale aj slovanské pohanské duchovno. Ľudia sa čoraz viac zaujímajú o východné náuky – a bolo by zaujímavé uvedomiť si koľko spoločných bodov majú so slovanskou mytológiou. Taktiež šamanstvo. Záujem oň je daný práve tým čo nám chýba, tým čo kresťanstvo ako náboženstvo neponúka. Však ľudia vidia a cítia, že boh sa prejavuje rôzne, že je prítomný nielen v kostole ale aj v prírode. Že ho môžeme spoznávať všade.

Cítime že nám na pomoc posiela anjelov – a je celkom možné že v slovanskej viere sa anjeli nazývali bohmi a duchmi – ale v porovnaní s človekom mali naozaj božie právomoci, takže by nemali vznikať vojny kvôli tomu že niekto anjela pomenuje menom a niekto mu dá titul boh. V takmer každej viere – či už ide o polyteizmus či o monoteizmus – existuje Jeden, ktorý je nad. A to je to čo sme si my Slovania mali uvedomiť príchodom kresťanstva na naše územie. Slovania zrejme pozabudli na jednotu a začali klásť dôraz na jednotlivých bohov, pozabudli na Stvoriteľa.


Slovanský boh – Stvoriteľ Rod – stvoril svet pomocou lásky.

A táto láska sa prejavuje všade, vďaka z nej vznikli rieky i moria, hory i nížiny, stromy aj kvety. A tiež menší bohovia – a ĽUDIA.

Stvoriteľ Rod mal svoj deň v období zimného slnovratu, teda 22. alebo 23. decembra. Slovania svoje príbytky vtedy ozdobili čečinou a obetovali Stvoriteľovi. Používali len vetvičky ihličnatých stromov, nie celý stromček. Nedávali si darčeky, ale navzájom si priali dobro. Používali mágiu slova aby si navzájom vytvorili šťastnú budúcnosť.

Preto ani ja neporuším tento zvyk a tak ako každý rok v období vianoc, s vedomím že naše želania budú vyslyšané, zaželám lásku, šťastie a dobro čo najviac ľuďom. Želám to aj Vám všetkým. Láska je predsa Boh a ten hovorí nielen ústami kňazov.

Myslím že nastal čas, aby sme začali pozorne počúvať jeden druhého, pretože hocikto z nás nám môže vravieť pravdu o ceste o láske a o bohu. Predsa TO z čoho sme vznikli ... je v nás.