PERUNI

ZIMNÉ SLÁVNOSTI

Kračúň (zimný slnovrat)
Najkratši deň v roku, dnes známy ako Vianoce. Na túto slávnosť bol typický tanec, kedy pastieri skrížia dva ozembuchy do tvaru rovnoramenného kríža do výšky pliec, kde sa do stredu usadil "Starý s maskou znázorňujúcu predkov a ochrancu pôvodného.

V tomto období bolo zvykom, že kto prvý vstane tak pôjde nabrať vodu zo studničky a pokropí ňou ostatných. Taktiež bolo zvykom obsypávať ľudí zrnom, ktoré prebúdzalo život v prírode.

Oslavoval sa návrat Slnka. Ludia chodili po domoch a nosili otáčajúci sa prakríž alebo figúrku nového znovuzdrodeného boha Svarožica, Dažboga. Na jeho počesť sa zapaľovali ohne, ktoré súviseli s kultom ohňa, symbolom svetla a tepla, čím sa čarovne privolával po zimnom slnovrate. Symbolom bol tiež zlatý kanec (prasa), ktorý bol zasvetený Slnku.

K slávnostiam slnovratu patrili tiež maškarné sprievody a hry. Nosili sa hlavne masky zvierat: medveďa, koňa, kozla, vlka či tura. Niekedy sa muži prezliekali za ženy a naopak. V tomto období sa zbieralo imelo, ktoré je ochranným a liečivým prostriedkom.

Koljada - obdobie Kračúňa
Slovo najskôr pochádza zo základu "Kola" (koleso) tak ako anglo-saské slovo Yule, kde je u Germánov názov pre zimný slnovrat.
V tieto dni sa ludia veselili, dávali na seba kostými zvierat a takto chodili po dedine. Často boli doprevádzaní kozou, buď skutočnou alebo si vytvorili hlavu, ktorú potom nosili na palici. Dieťa na chrbáte koňa znázorňovalo znovuzrodenie Slnka. Kôň mohol byť vytvorený dvoma mládencami v kostýme koňa. Jeden z nich niesol spriadaný solárny symbol (svastiku) vnútorne osvetlený sviečkou na tyči. V týchto dňoch sa zrodí nové Slnko, boh Svarožic. S inváziou kresťanov sa solárny symbol zmenil na hviezdu.

Táto skupinka ľudí zastavovala u domov a spievala Koljady (koledy). Tieto piesne obvykle vzývali bohyne a bohov, chválili a priali sa dobré veci, žiadali sa malé dary a udeľovali hrozby ak ich niekto odmietol. Rozdávali sa koláčiky alebo tiež "korovki" v tvare kráv alebo kôz. Niekedy mali tvar zvieracích hláv. Korovki tradične piekli starí ľudia, babičky a deduškovia.

V Poľsku "koledník" nosil zväzok orechových vetvičiek (lieskových) a jemne udrel po kolede hostiteľa (hostiteľku), a s malou palicou hlasito prial "Na shchestia, na zdravia, na tot noviy rok". Malá vetvička bola potom ponechaná u farmára, ktorý ju pripevnil nad dvere pre hojnosť a ochranu.

Niekedy sa zapálovali vatry a mŕtvy predkovia sa dožadovali či sa môžu pri nich ohriať. Klamlivé pohreby boli vykonávané tak, že človek predstierajúci smrť býval odnášaný do domu za smiechu a nariekania. Vybralo sa mladé dievča, ktoré predstieralo mŕtvu a tradíciou ju bolo pobozkať na pery. Po tom ako ju niekto pobozkal sa rozbušila a vstala hore - symbol znovuzrodenia.

Jedlo sa tradične vyrábalo z obilia (zrna). Neporušené zrno je všedný symbol tajomného nositeľa nového života.

Jeden z posledných dní obdobia Koljady sa v Poľsku všetci mladí ludia spoločne "vybrali" po ovos. Nebolo možné sa ich zbaviť s malým množstvom; vzalo sa prinajmenšom sedem litrov. Za peniaze z predaja ovsu ludia najali hudobníkov a zorganizovali veľkú zábavu počas predjarných slávností.

V tomto období sa slávil aj nový rok zvaný Podblunaja.

JARNÉ SLÁVNOSTI

Strinennia
9. marca. Tvorili sa hlinené vzory škovránkov, ich hlavy sa potreli medom a ozdobovali sa.  Nosili ich okolo dediny počas spievania Vesnjanki, vyzývanie Jari. Vtáky sú považované za nositeľov jari spolu s tým ako sa vracali. Deti vyhadzovali do vzduchu pečivo v tvare vtákov vraveli: "Vtáci prichádzajú". Občas sa pečivo prinášalo do sadov a hájov. Pečením týcho cestovín sa zabezpečovalo, že sa vtáci vracali späť.

Komodice - Maslenica
Pôvodne bol praktikovaný na jarnú rovnodennosť, ale neskôr sa oslavoval týždeň pred pôstom. Maslenica niekedy nazývaný pôstny prúd (Shrovetide) bol oslavou návratu svetla, časom hier a súťaží, obzvlášť jazdou na koni, pästnými zápasmi, plazením a predstieraním bitiek. Bol to čas ochranných i očistných rituálov a čas nenásytnosti, obscénnosti a udobrovania sporov.

Na žaciatku slávností sa zhotovila pšeničná bábka v životnej veľkosti ako ztelesnenie sviatku. Bábka vzývaná a vítaná menom Melsenice. Niekedy namiesto toho vybrali opitého roľníka aby znázorňoval Malsenicu. Oblečený do ženských šiat alebo v kostýme na ktorom boli všade našité zvonce. Jeho tvár mohla byť natretá sadzou a sedával na sánkach. Obklopovalo ho víno a cestoviny a smel byť sprevádzaný ďaľšími sánkami. Ľudia ho nasledovali pešo, smiali sa, tancovali a spievali rituálne piesne. Obilie "Maslenitsas" na vozíkoch hnali dookola doprevádzané davmi celebrantov.

Mnoho zvykov oslavujúcich Slnko bolo priamo s tým spojené. Zapaľovanie vatier, spúštanie horiaceho koliesa alebo obchádzanie dediny s fakľami na koni alebo bez koňa. Statky sa v tomto čase metlou alebo posvätnou ikonou tri krát dookola obchádzali, aby sa vytvoril magický kruh, ktorý mal chrániť proti chorobám a zlým vplyvom.

Tradične sa čistili a zdobili domy a stodoly, pripravovalo sa slávnostné jedlo bolo pripravované (palacinky), kulich (sladký chleba) a paška (pyramídovo tvarovaný domáci syrový chleba). Piekli sa zváštné bochníky a krmil sa nimi dobytok na ochranu pred nečistými duchmi. Jedávali sa kozuli, cestoviny v tvare dobytka, kôz a pod., ktoré zabezpečovali rozmnožovanie stáda. Ozdobovali sa vajcia, ktoré sa gúľali o zemi za účelom preniesť ich plodnosť do zeme. Obvyklé "kolísanie", ktoré sa v tomto čase vyskytovalo sa považovalo, že taktiež posiľní hojnosť a plodnosť dedinčanov.

Maslenitsu považovali za čas očisty. Pripravovala sa soľ pre nastávajúci rok a používala sa na očisťujúce a liečivé účely. Rituálne kúpanie sa uskutočňovalo pred východom Slnka a nasledovalo vydymovaním pomocou dymu z borievky (jalovec).

Ďalšia dôležitá časť Slovanského rituálu je rituálne jedlo. Na pohrebiskách sa prichystala obrovská hostina za radosti a spomienok. Jedlo sa tiež ponechávalo mŕtvym. Vo Východo-Európskej oblasti sa prepletajú pohrebné rituály a rituály plodnosti spojené s Velesom.

Na koniec týždňa, Maslenitsa (ak bola použitá bábka) bola odnesená na pole mimo dediny, zvyčajne na miesta kde bývajú zasadené oziminy. Tam sa roztrhala na kúsky a rozhádzala na pole alebo sa spálila. Toto bol ostatok skoršieho kultu zomierajúceho a povstávajúceho boha, možno Volosa, ktorého smrť prinášala život na polia. "Boh" býval zničený so smiechom, pretože smrť prináša život. Pre samostatné domácnosti sa vyrábali menšie bábky, ktoré sa roztrhali na konci týždňa a kŕmili sa nimi zvieratá. Považovalo sa to kvôli zaisteniu ich plodnosti. Obvykle sa do krmiva pridávala aj vetvička vŕby, čo ich malo ochrániť po celý nasledujúci rok.

Oslava Maslenitse trvala týždeň a označovala začiatok Slovanských sĺavností Jari, ktoré pokračovali až do letného slnovratu zvaného Kupalo. Je zaujímavé pripomenúť, že v tejto piesni spevák nariekal, lebo je zradený Malsenicou. Pretože ona dáva svoje miesto pôstu a jemu horké veci (na jedenie).

Krasnaja Gorka
"Krásny" alebo "červený" kopec - Nedeľa po Veľkej noci. V Rusku žena nosila červené vajce a kruhový bochník chleba býval tvárou Východu. Spievala jarnú prieseň, ktorú potom zbor ľudí opakoval. Neskôr, bábka znázorňujúca Morenu, stará matka Zimy, bola vynesená na kraj dediny, kde bola zahodená alebo zničená. Chorovod, ruské kruhové tance začínali na tento deň rovnako ako jarné piesne pri hrách; žena vstúpila do stedu kruhu a napodobňovalo sejbu, trhanie, natahovanie ľanu až po spriadanie.

Radunica
Druhý utorok po veľkej noci. Táto slávnosť bola pôvodne známa ako Nav Dien (deň mŕtvych). Vol to obojročný sviatok na oslavu predkov. Pôvodné dni týchto oboch osláv boli pravdepodobne na májový a novembrový predvečer. - polročné obdobia. Zvyčajne sa hostina a slávnosť vyskytovala na pohrebiskách medzi mnohými rituálmi. Obetné dary veľmi často bývali vajcia, ktoré odnášali mŕtvym.

Vzostup
40 dní po veľkej noci. Táto oslava pôvodne spadala na májový podvečer a bývala viazaná spolu s dňom mŕtvych. V tento deň sa znovu piekli cestoviny v tvare škovránkov. Po večeri všetci chvíľu odpočívali a potom zobrazili pečivo na žitné polia. Prosba sa zodpovedala na každej strane poľa pokiaľ sa vyhadzovali do vzduchu a ľudia kričali: "Aby moje žito mohlo rásť tak vysoko". Cestoviny sa potom zjedli.

Dievčatá obvykle napodobňovali jarné spevy vtákov. Piesne sa spievali na druhé konce dediny s jedným zborovým odpovedaním druhého. Keď skončili, v diaľke začal iný spev a v tejto podobe piesne cestovali z dediny do dediny.

Obradná orba
Okolo 23. apríla. Vzdanie úcty Matke Zemi, ktorá je pripravená na ďalšie vegetačné obdobie.
Počas tohto sviatku sa vychádzalo na polia. Starší ľudia chodievali k potoku a zbierali kamienky pre každé zviera prislúchajúce ich rodine. Tieto kamienky uložili do vaku, ktorú následne zavesili na dvore. Prvý oráč býval aj s pluhom obliaty vodou. Niekedy bola odovzdaná obeť Zemi v podobe zaorania škrupiniek z kraslíc.

Stádá sa vypúštané na polia a hnali posvätenými konárikmi vŕby. Sila vŕby sa prenášala na zviera alebo na osobu, ktorá nimi šlahala. Rituál bol sprevádzaný spevmi.
Ľudia chodili dookola polí a spievaním vyzývali na ochranu dobytka, ktoré sa nachádzalo na poliach alebo mimo nich. Niektoré alebo všetky konáriky vŕby boli povkladané do žitných (ražných) polí aby im dodali silu. Ostatné si prinášali domov, čím si pomáhali zabezpečiť návrat stáda.

V Bulharsku sa konali "kukerské hry" so silno erotickými prvkami: kuker (mužská postava so zvieracou maskou a dreveným falusom) slávil svatbu s ženou, ktorá potom predstierala tehotenstvo a pôrod. Spolu s týmito hrami sa robila obradná orba.

 

Týždeň Rusaliek - Ruselnaja
Pôvodne sa oslavoval hneď po májovej noci, tento sviatok bol neskôr oslavovaný na siedmy alebo ôsmy týždeň po Veľkej noci. Počas tohoto týždňa, Rusalky, ženský vodný duchovia, opúštali rieky a odchádzali do lesov a na polia. Brezy sú považované ako zdroj vegatívnej (rastlinnej) moci a domovy zdobili brezovými vetvičkami, ako vo vnútri tak aj vonku.

Na stredu tohoto týždna, dievčatá chodili do lesov, vyberali a značili si brezy. Nasledujúci deň zdobili zvolené brezy kvetmi. Bola určená jedna zvláštna breza, ktorú potom "zkrútili". Konce vetvičiek z brezy boli poviazané a zatočené do vencov, uvarené (usmažené) vajcia sa ukladali dookola pokiaľ sa spievali Semickajas (piesne spievané iba pri Semiku). Konal obrad kumitsja: Dievčatá sa navzájom cez vence na breze pobozkali a prisahali si priateľstvo. Verilo sa, že tento obrad (kúzlo) zaistí priateľstvo na život alebo "kumas".
Žiaden muž sa nesmel dotýkať tohoto stromu. Strom mohol mať na sebe ženské šaty resp. len časti. V niektorých prípadoch bola jeho špička ohnutá dolu a zviazaná do trávy aby sa jeho posvätná energia mohla vrátiť do Zeme. Dievčatá spievali a tancovali okolo stromu.

Ochrana pred Rusalkami sa robila počas Rusalnaje. Ľudia si spravili bábiku zo slamy, naháňali ju, a keď ju chytili roztrhali ju a slamu porozhadzovali na poliach.

Na nedeľu tohoto týždňa dievčatá vykonávali spomienkové obrady a rozdávali vajcia medzi členmi ich rodiny. Vzali vence zo svojích hláv a hádzali ich do rieky. Ak im veniec plával, láska mala prísť zo smeru kam ho unášala voda. Ak sa veniec potopil, dievča sa domnievalo, že môže umrieť v pribehu nasledujúceho roka. Ak sa veniec točil, mohlo by prísť neštasie.

Semik
Štvrtok na týždeň Rusalnaja bol dňom uskutočnenia pohrebov pre všetkých, ktorí neboli doteraz riadne pochovaní.

Kupalo/ Vajano
Oslava letného slnovratu. Kupalo pravdepodobne pochádza zo slova "kupati" čo znamená "kúpať sa". Mnohé kúpania sa vykonávali ráno tejto slávnosti. Na tento sviatok sa Slnko namáčalo vo vodách na obzore. Tým sa naplnili všetky vody jeho silou a preto, kto sa kúpal v tento deň mohol dostať časť z tejto moci.

Pre starých Slovanov bol oheň posvätný a nebolo prípustné necitovo oheň zahadzovať. V noci na Kupalu sa všetky ohne zahasili a následne znovu zapálené (na západ Slnka) novým ohňom, ktorý býval zažehnutý trením, šúchaním. Kolík sa točil v dierke na polienku dreva, obzvlásť vytvoreného pre tento účel. V niektorých oblastiach boli na Kupalskú noc obetované zvieratá a jedlo z nich pripravené sa použilo na verejnú hostinu. Vatry boli rozžehnuté a jednotlivci alebo páry cez ne skákali. Skok cez vatru bol považovaný za dobré znamenie a predzvesť spoločného života ak sa mladý pár pri tom držal za ruky. Zvieratá sa hnali cez ohne aby sa zaistila ich plodnosť.

Na Vajano sa podobne ako na jarné slávnosti zdobili symbolická figúra. Na začiatku slávnosti bola podoba "Kupala" zhotovená zo slamy, oblečená do ženských šiat a umiestnená pod posvätný strom. Na konci osláv bola figurína rituálne zničená spálením, utopením alebo roztrhaním.

O polnoci pred Vajanom sa poľské dievky pozerali do vody, aby v nej zazreli budúceho ženícha. Chorvátske dievčatá postavili doprostred miestnosti nádobu s vodou, zobliekli sa do naha, so zariekavaním obchádzali nádobu a pozorovali vodnú hladinu. Inde sa dívali do zrkadla o polnoci v zamknutej miestnosti nahé.

Neodmysliteľnou súčasťou Vajana bolo obradné kúpanie tzv. "kupala", pletenie vencov, neviazané hry (celospoločenská promiskuita). Podľa krajových zvyklostí mala svoj názov: Kupalo, Kupajlo, Jarilo, Kostroma, Kalojan a pod.

V Rusku Kupajlo predstavovalo dievča, ktoré rozdávalo so zaviazanými očami pripravené vence dievčatám, ktoré okolo nej tancovali, čerstvé veštili šťastný vzťah a uvednúté nešťastný. Po rozdaní vencov sa dievčatá rozbehli a tá ktorú Kupajlo chytilo, stratila nádeje na skoré vydávanie. V Bielorusku predstavovalo Kupajlo nahé dievča zdobené iba kvetmi.

Kupalo bolo považované za namocnejšie obdobie na zbieranie magických a liečivých rastlín. Taktiež to bol jediný čas na získanie ohnivej paprade. Na Kupalskú noc dorastajúca papraď prepukala do kvetu. Ktokoľvek ju získal, mohol nadobudnúť magické sily nesúce schopnosť nájsť poklady. Na odtrhnutie byliny sa musel nakresliť magický kruh okolo rastliny a nevšimať si posmech démonov, ktorí sa ich znažili vystrašiť. Kupalo zavŕši koniec obodbia Jarných slávností, ktoré sa začali v marci.

Kupalská slávnosť bolo obdobie veľkého hodovania, pitia, spievania, hrania a sexuálnych nespútaných radovánok. Najmä sexuálna mágia bola základom tejto slávnosti (ďaľších slávností i bežného života), kde sa ľudia oddávali práve tomuto pôžitku.

Sexuálna mágia patrí medzi silné časti všetkých pohanských zvykov. Energia sa hromadí vzrušením a uvoľnuje sa pri orgazme.

Perúnov deň
Slávi sa v období okolo 21. júla. Na tento deň sa obetovávalo čo bolo vybrané hlasovaním. Býval to zväčša býk, ktorého mäso sa napokon skonzumovalo.

Zaziuki - Dožinky
Okolo 7. augusta, mohol by to byť rovnaký sviatok ako Spas. Osobitá pozornosť bola prikladaná prvému zväzku úrody (zazhinochnyi alebo zazhinnyi), ktorú zvyčajne prinášali do domu a mlátili oddelene. Zrno z tohto snopu bývalo potom pomiešané s osivom aby sa zabezpečila dobrá úroda. Koniec osláv žatvy sa nazývali Dožinky. Posledný snop (dozhinochnyi orotzhinnyi) sa nosil do domov, ozdobil sa kvetmi a stuhami alebo obliekol do ženských šiat. Umiestnený bol pri vchodových dverách alebo blízko posvätnej veci až do obdobia prvého októbra, kedy sa s tým kŕmil dobytok. Niekedy sa posledné snopy obradne zlučovali s malým rituálnym miestom poľa, ktoré bolo ponechané nezožaté. Duch žatvy sa usadil a schoval do tohoto nezožatého obilia. Toto malé miesto odkazovalo na "bradu" Volosa, boha zvierat a bohatsva. Nezožaté snopy obilia "Volosovej brady" sa ozdobovali stuhami a vzdávala sa im úcta sklonením hlavy. Toto sa považovalo za navrátenie ducha žní späť Zemi. Chleba a soľ, tradičné symboly pohostenia sa odnášali ako obety brade Volosa.

V tomto období sa veštilo najmä z obilia, ale aj vína a pod. Vždy sa konala veľká hostina a pitka, po ktorej nesmel nikto zostať triezvy.

JESENNÉ SLÁVNOSTI

Žatva
Slávnosti žní sa uskutočňovali niekedy medzi začiatkom augusta až do jesennej rovnodennosti (zvyčajne na tretiu neďelu v auguste) a trval okolo štyroch dní až týždeň. Rôzne rituály sa sústreďovali pri kosení a mlátení žatvy. Oslavy žne boli pre Slovanov skôr praktické ako rituálne. Piesne v tomto čase sa takmer vždy týkali práce alebo oslavou hostiteľov a hostiteliek. Boli vytvorené pracovné skupinky zvané "tolo'ka" alebo "pomoi", ktoré prechádzali od farmy ku farme pokiaľ všetka práca nebola dokončená. Hostiteľ bol zaviazaný poskytnúť pohostenie a zábavu.

Jablochnji - Medovoj Spas
Slávnosť medzi letným slnovratom a jesennou rovnodennosťou. Oslavovala sa hojnosť žatvy kedy sa nazhromažďovalo ovocie a med. Je zbieraná prvá úroda ovocia a medu, žehnali sa včelie úľe.

Mokošin deň
Oslavoval sa koncom októbra, začiatkom novembra (okolo 25 októbra a 1. novembra). Obdobie spominánia na mŕtvych, kedy sa prelínali svety a mŕtvi chodili navštevovať svojich príbuzných. Mŕtvi predkovia sa chodievali zohrievať ku ohňom. Obetovalo sa ovocie a zelenina.